Zeus a Zippo sú súrodenci, kríženci bernského salašníckeho psa a pravdepodobne border kólie. A aj napriek tomu, že súrodenci mávajú rovnakú štartovaciu čiaru, dráhy ich životov sa vyvíjajú úplne inými smermi.

Zeus a Zippo pochádzajú zo siedmich šteniatok. Nechcených. Vyhodených v škatuli von do zimy, ktorá mala zariadiť, čo bolo treba.

Náhodný okoloidúci začul kvílivý plač a nazrel do škatule pohodenej vedľa cesty. Keď sa spamätal zo šokujúceho pohľadu na sedem malinkých mrznúcich klbiek, zaniesol škatuľu do útulku v nádeji, že tam sa o nich lepšie postarajú. Žiaľ, tentoraz útulok pre šteniatka neznamenal spásu. Naďalej zostali vonku v mraze a postupne umierali na podchladenie, silnú podvýživu a ešte silnejší zápal pľúc. Dve zomreli krátko po prijatí. O zlom stave šteniatok a nie práve ideálnom postupe útulku pri ich záchrane sa dozvedeli iné občianske združenia pre záchranu psíkov. Zostávajúcich päť šteniatok boli rýchlo prevziať, no  ďalšie dve uhynuli už po ceste.

Posledné tri šteniatka boli v kritickom stave, nedokázali ani prijímať potravu. Okamžite putovali k  veterinárovi, kde ich týždeň pomocou infúzií liečili z komplikovaného zápalu pľúc, podvýživy a dehydratácie. Vo svojich dvoch mesiacoch vážili približne 2,5 kg, pričom ich hmotnosť mala byť minimálne raz taká. Úporný boj o holý život nakoniec vyhrali iba Zeus a Zippo.

Po asi troch mesiacoch boli obaja pripravení na adopciu. Zeus si to vedel zariadiť, veď je Zeus, vládca bohov. Dostal sa do rodiny s rozľahlou záhradou a vinohradom, kde sa vie dosýta vyšantiť hlavne pri zahrabávaní uchmatnutých plastových fliaš pod viničmi alebo pri kúpeli v mláke akejkoľvek veľkosti. Potom si s doširoka otvorenými, hypnotizujúcimi očami ľahne do dverí kuchyne a čaká, kedy panička jeho čaru podľahne a dá mu nejakú tú dobrotu. A niekedy sa spolu s celou rodinou vydá na niekoľkodňovú vandrovku.

Aj Zippo má za sebou vandrovku, no nie dobrovoľnú. Jeho nová majiteľka pri adopcii rovnako ako všetci, čo si berú psíka z útulku, podpísala adopčnú zmluvu, v ktorej sa zaviazala psíka vrátiť, ak by si to rozmyslela. Po prvých kontrolných telefonátoch sa zdalo, že Zippo našiel svoj nový šťastný domov. Až keď mal byť Zippo nafotený na túto výstavu, sa zistilo, že ho majiteľka dala preč, aj keď na to nemala právo. Našťastie Zippo putoval do rúk nového majiteľa, ktorý sa náhodou od známych dozvedel, že Zippova panička uvažuje o jeho utratení. A to si ho iba prednedávnom brala z azylu!

Jej nanajvýš nezodpovedné správanie mu vŕtalo v hlave a nedalo spať. Bol sa na Zippa pozrieť a aj keď ho videl iba päť minút a v šere, rozhodol sa nedopustiť takýto nespravodlivý koniec a Zippa si vzal. Panička mu Zippa dávala na ulici ako nejakú vec či  tovar, bez akýchkoľvek otázok či vysvetlení k Zippovi a jeho návykom.

V novom domove sa ukázalo, že predchádzajúci páni o Zippa už dlhší čas nejavili záujem. Bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, so silnými horúčkami a hnačkami. Po dlhšom preliečovaní sa však Zippo dal dokopy. Teraz je z neho psík na pohľadanie a pohladkanie, zbožňuje totiž maznanie sa. Okrem toho sa rád vyváža v aute, aportuje hračky a novým pánom robí veľkú radosť.

Hoci Zippova cesta bola kľukatejšia ako tá Zeusova, je krásne vedieť, že odteraz už obaja bežia rovnakým smerom.

Vziať si psíka z útulku je krok plný ľudskej snahy pomôcť, ale aj zodpovednosti. Každý psík umiestnený v  útulku je poznačený zlou skúsenosťou s ľuďmi a nezaslúži si byť znovu zradený a zranený. Na oplátku ponúka seba a svoje srdce oveľa odovzdanejšie a vrúcnejšie, ako by človek kedy dokázal.